Strieborný prsteň
Uplynulo ďalších dvanásť mesiacov. Písal sa 6. október a Daniela mala už štrnásť rokov. Strieborný prsteň po prababke, ktorý jej bol pred rokom veľký, jej už dokonale sedel na prstenníku.
Mosadzný kompas mal teraz svoje stále miesto na jej pracovnom stole na Myjave, hneď vedľa pradedovho vojnového denníka. Rodina za ten rok preložila každú stranu toho starého zošita. Dozvedeli sa z neho o tajných úkrytoch, ktoré pradedo Daniel Milan vybudoval v lesoch okolo Kamenného potoka počas vojny, no jedna hádanka stále zostávala nevyriešená.
Na úplne poslednej strane denníka bola totiž nakreslená schematická mapa troch skál, kde to celé pred dvoma rokmi začalo. Priamo medzi skalami bol nakreslený malý otáznik a k nemu pripísaná poznámka: „Keď dcéra zdedí prsteň a syn meč, kruh sa uzavrie na tretie výročie.“
„Dnes je ten deň, však?“ ozval sa spoza dverí hlas jej mladšieho brata.
Martin mal teraz desať a v ruke držal starý, hrdzavý vreckový nožík s drevenou rúčkou, ktorý našli v plechovej škatuľke minulý rok pod mlynským kolesom. Pradedo ho v denníku vznešene nazýval „mečom“.
Daniela sa na brata pozrela a prikývla. „Áno, Martin. Presne pred dvoma rokmi sme našli truhlicu, pred rokom mlyn... Dnes musíme ísť späť k trom skalám.“
Rodičia ich tam odviezli autom, no ďalej už súrodenci pokračovali sami. Les bol tichý, zahalený do jesennej hmly. Keď dorazili k trom skalám, Daniela vytiahla z vrecka kompas. Strelka okamžite megneticky ožila, no tentoraz nekmitala bláznivo. Ukázala pevne a nekompromisne do stredu medzi tri balvany, presne na miesto, kde kedysi ležala prvá truhlica.
„Čo teraz?“ zašepkal Martin a pevne zovrel pradedov vreckový nôž.
Daniela podišla k miestu. V zemi bol malý otvor, ktorý tam zostal po vykopaní truhlice. Pozrela sa na prsteň na svojej ruke a potom na nôž v Martinovej dlani. Na drevenej rukoväti noža si všimla malú priehlbinu, ktorá mala presne rovnaký tvar a veľkosť ako modré očko na jej prsteni.
„Martin, podaj mi ten nôž,“ prikázala vzrušene.
Vzala nôž, priložila modré očko prsteňa k priehlbine na rukoväti a zatlačila. Z vnútra hrdzavého noža s cvaknutím vyskočila malá, dlhá mosadzná tyčka – bol to kľúč, ktorý bol celých sedemdesiat rokov ukrytý v rukoväti!
Daniela s Martinom sa pozreli do jamy medzi skalami. Na jej samom dne, ukrytá pod koreňmi starého stromu, sa nachádzala malá kovová platňa s kľúčovou dierkou. Daniela vložila kľúč do otvoru a otočila ním.
Zem pod nimi slabo zadunela a kovová platňa sa odsunula, aby odhalila..