KAPITOLA 2: Nový rytmus noci
Keď za Zuzanou a Paulínou definitívne zapadli masívne drevené dvere, ťažké napätie, ktoré dovtedy dusilo celú chatu, bleskovo vyprchalo. Miestnosťou preletela vlna neskutočnej úľavy. Celá obývačka okamžite vybuchla do nadšeného potlesku a skandovania na počesť Lukášovho geniálneho „čili zásahu“. Eva cítila, ako z jej ramien padá posledný kúsok úzkosti. Jej narodeninová oslava, ktorá ešte pred chvíľou visela na vlásku, zrazu chytila úplne nový dych.
V tom najlepšom momente sa s hlasným rachotom otvorili zadné dvere vedúce z terasy. Do vnútra vtrhla Stela, Evina najbližšia a najbláznivejšia kamarátka, ktorá doteraz vonku v mraze potajomky pripravovala ďalšie prekvapenie. V rukách hrdo niesla veľký prenosný reproduktor, na hlave mala nakrivo nasadenú ligotavú narodeninovú korunu a už od prahu dverí spustila na celú miestnosť:
„Počula som správne, že vzduch sa práve vyčistil od všetkej tej stredoškolskej toxicity? Tak to môžeme konečne odpáliť v plnej paráde!“
Stela s teatrálnym gestom položila reproduktor priamo uprostred stola, stlačila gombík a chatou sa okamžite rozozneli prvé tóny Evinej najobľúbenejšej pesničky. V tej sekunde sa tichá obývačka premenila na nefalšovaný, divoký tanečný parket. Lukáš na nič nečakal. S lišiackym úsmevom schmaton Evu za ruku a rázne ju vtiahol priamo do stredu miestnosti. Hoci nebol žiadny profesionálny tanečník, občas stratil rytmus a nešikovne jej pristúpil palec, Eva sa smiala tak nahlas a úprimne, že v sekunde zabudla na všetky uštipačné poznámky, ktoré musela počas večera pretrpieť.
Zábava gradovala a čas plynul neuveriteľne rýchlo. Okolo polnoci Stela rázne stíšila hudbu a prenikavým hlasom vyhlásila čas na krájanie narodeninovej torty. Keď Eva za potlesku celej partie sfúkla blikajúce sviečky a v duchu si niečo zaželala, hostia sa pomaly začali rozchádzať s taniermi v rukách.
Lukáš využil chvíľu pokoja, jemne si pritiahol Evu k sebe do prítmia vedľa praskajúceho krbu a do dlane jej vložil malú, nenápadnú obálku.
„To najlepšie som si nechal na záver, keď už tu bude trochu pokoj,“ zašepkal her mäkkým hlasom priamo do ucha.
Eva ho prekvapene sledovala, kým opatrne otvárala papierovú chlopňu. Vnútri nenašla žiaden drahý šperk, z ktorého by mala strach, že ho stratí. Boli tam dva lístky. Keď si prečítala názov kapely, srdce sa jej na moment zastavilo. Boli to lístky na koncert jej najmilovanejšej skupiny – na podujatie, ktoré bolo už dlhé mesiace beznádejne vypredané. Keď lístok otočila, na druhej strane uvedela Lukášov rukopis: „Pretože si zaslúžiš len tie najlepšie zážitky. Milujem ťa.“
„Ako... ako si ich preboha zohnal?“ vyhŕkli Eve do očí čerstvé slzy, tentoraz však plné čistého dojatia. Bez ohľadu na lístky sa mu s hlbokou vďačnosťou hodila okolo krku a pevne ho objala.
„Mám svoje zdroje,“ žmurkol na ňu Lukáš s tajomným úsmevom, keď sa od seba odtiahli. Pohľadom pritom strelil smerom k baru, kde stála Stela. Tá im z diaľky hrdo salutovala s napoly vypitým pohárom punču a širokým úškrnom na tvári. Bolo viac než jasné, kto tie lístky týždne zháňal po všetkých možných fórach a prepisoval kvôli tomu internet.
Oslava v nezmenenom, energickom tempe pokračovala až do skorého rána. Keď napokon unavení hostia jeden po druhom pospali na kožených gaučoch, v kreslách a porozťahovaných spacákoch na zemi, na chate zavládlo hlboké, hrejivé ticho.
Eva a Lukáš sedeli sami na drevenej terase, zabalení do jednej veľkej vlnenej deky, ktorá ich chránila pred ranným chladom. Okolitý svet bol tichý, prikrytý bielou perinou a vzduch voňal mrazom a ihličím. Spoločne, bez slov, sledovali, ako nad tmavou siluetou lesa pomaly vychádza zimné slnko a farbí oblohu do jemných ružovo-oranžových tónov.
Eva si unavene, no nesmierne spokojne oprela hlavu o Lukášovo pevné rameno a pevnejšie sa k nemu pritúlila.
„Boli to tie najlepšie narodeniny, Luky,“ povedala potichu, takmer šeptom, aby neporušila čaro okamihu.
„A to je len začiatok, princezná,“ usmial sa Lukáš, pobozkal ju jemne do vlasov a ruku jej ovinul pevnejšie okolo ramien.
Potom už nehovorili nič. Zostali len tak sedieť a spoločne počúvali ticho a pokoj prebúdzajúceho sa lesa.
