Oslávia narodeniny -Martin
Ubehli ďalšie štyri roky a kalendár opäť ukazoval 6. október utorok 6. októbra 2026. Z malého desaťročného chlapca bol dnes už štrnásťročný Martin, ktorý práve v tento jesenný deň oslavoval svoje narodeniny.
V rodinnej chate na Myjave to žilo. Daniela, teraz už dospelá osemnásťročná slečna, pomáhala mame Eve s pečením torty, zatiaľ čo otec Lukáš s dedkom pripravovali vonku gril. Martin sedel v obývačke a na prste obracia starý vreckový nôž – ten istý „meč“, ktorým pred rokmi pomohol rozlúštiť záhadu troch skál.
V tom najlepšom praskol v krbe oheň a dedko zvolal všetkých k stolu. Keď Martin sfúkol štrnásť sviečok na čokoládovej torte, Daniela k nemu pristúpila s tajomným úsmevom.
„Všetko najlepšie, braček,“ povedala a podala mu malú, tmavomodrú zamatovú škatuľku. „Keďže máš štrnásť, presne toľko, koľko mala prababka, keď dostala tento rodinný šperk... myslím, že nastal čas, aby si ho prebral ty.“
Martin škatuľku otvoril. Na saténovom vankúšiku ležal strieborný prsteň s modrým očkom. Ten prsteň, ktorý Daniela pred štyrmi rokmi vybrala z pradedovho úkrytu pri starom mlyne.
„Ale veď ten patrí tebe,“ namietol prekvapene Martin.
„Pradedo Daniel Milan v denníku napísal, že kruh sa uzavrie,“ žmurkla naňho Daniela. „Ja som si svoje dobrodružstvo odžila. Teraz, keď si vo veku, kedy pradedo začal písať svoje zápisky, je rad na tebe, aby si strážil rodinné tajomstvo.“
Martin si prsteň nasadil na prstenník. Na jeho prekvapenie mu sedel ako uliaty. V tom momente, ako sa kov dotkol jeho kože, sa z chodby ozval zvláštny zvuk.
Všetci stíchli. Na pracovnom stole v rohu miestnosti sa starý mosadzný kompas, ktorý celé štyri roky nehybne ležal v sklenej vitríne, začal opäť divoko krútiť. A tentoraz strelka nemierila na sever, ani k trom skalám, ale triasla sa smerom k starej drevenej podlahe priamo pod narodeninovým stolom.
Oslava narodenín sa v tej sekunde zmenila na začiatok úplne novej kapitoly