Jeseň

Veselú mám kamarátku,
sukničku vždy nosí krátku.
Azda zbiera stromom listy,
konáre im smelo čistí.

Opreteky s vetrom lieta,
šiel by s ňou aj na kraj sveta.
Zaspievam jej večer pieseň,
prezradím vám, je to jeseň.

Sivé nebo jesenné! Jeseň, jeseň, nenáhli sa, neodháňaj leto...
Teplé svetlo, lúč, ešte sa s nami nerozlúč.
Posvieť ešte, letné slnko, pohlaď moju tvár, zahrej moje srdce,
kým ťa jeseň pochová.
Obveseľ ma, divý kvet, kým ešte trvá môj divý svet.
Viem to, cítim to, Nie dlho už bude môj.

Sivé nebo, sivý koniec. Ale žiť by ešte bolo dobre...
To nemôže byť, to nemôže byť tmavý tieň, čo mi máva.
Tmavý tieň, nemá kostra okúzli, aj očarí.
Pýtam sa, neodpovedá. Máva mi, treba ísť.
Míňa sa svetlo, míňa sa leto, Studený vietor pofukuje. Studený vietor jesenný... Jeseň, jeseň nenáhli sa!